Tanec alebo šport?

Dilema, ktorá ma sprevádzala celé detstvo a len ťažko som na ňu hľadala odpoveď. Dá sa povedať, že pozitívny vzťah k športu sa u mňa prejavoval už od narodenia. S vodou som sa skamarátila ešte skôr ako s tanečným parketom a baletnou tyčou. Hoci v 80-tych rokoch ešte neexistovali kurzy plávania pre kojencov, pre mňa bol pohyb vo vode absolútnou samozrejmosťou. Rodičia ma cez víkendy vodili na kurz plávania (k trénerovi Jožovi – tak sme ho familiárne nazývali a pamätám si ho ešte doteraz :)) a ak chcete vedieť, ako som sa naučila plávať skôr, ako chodiť – úplne jednoducho. Bola som hodená do vody, Jožo na mňa zabudol a tak som plávala, plávala a plávala s doskou v ruke, až si jedna mamina všimla, že to malinké dievčatko má nejaké atramentové pery a tečú jej slzy po lícach :), a tak ma vytiahli, usušili a od toho dňa vyhlasujem, že viem plávať.

Cez týždeň som navštevovala športovú gymnastiku. Rodičia to nemali so mnou ľahké – nebolo nič, čo by ma nebavilo, chcela som pričuchnúť ku všetkému. Postupne som navštevovala aj modernú gymnastiku, španielske tance, a pribudli tréningy akvabel. V tom čase sa otvárala v Bratislave prvá muzikálová základná škola Alkana a bolo rozhodnuté – v rámci školy som absolvovala hodiny baletu, hip hopu, stepu, výrazového tanca, gymnastiky, herectva a spevu, čiže všetko to, čo ma napĺňalo radosťou. Situácia však už bola (nielen pre rodičov) neúnosná – každý deň tréningy a cez víkendy muzikálové predstavenia. Bolo nevyhnutné stanoviť priority a rozhodnúť sa aj s ohľadom na perspektívu najbližších rokov. A keďže aj brat bol športovo nadaný a svoju úlohu zohrala aj náhoda, padlo možno prekvapivé rozhodnutie – stali sme sa súčasťou Rock and rollovej rodiny v klube RRC Hydrorock.

Pod vedením trénera Stanislava Kočiša, ktorý vychoval viacerých viacnásobných majstrov republiky, Európy, ale aj sveta, sme spoločne s bratom (neskôr s iným partnerom) vytvorili úspešný súťažný pár. Slovensko sme reprezentovali v akrobatickom klube 10 rokov na súťažiach po celej Európe. Doteraz si pamätám, ako mamina po nociach vymýšľala a šila súťažné kostýmy, ktoré nejedenkrát zdobila v čase, keď sme už vstávali na raňajky. Trénovali sme po 2 hodiny 6x do týždňa. Súčasťou tréningov bola aj gymnastická príprava pod vedením už zosnulého trénera Ladislava Kornoša (zaujímavosťou je, že trénoval v mladosti aj môjho otca) a v spolupráci s tanečným divadlom Bralen pod vedením pána Rastislava Letenaya sme mali aj povinnú jazzovú prípravu. Za najväčší úspech považujem 3. miesto na majstrovstvách Európy v kategórii Formácie.

Aktívnu rock and rollovú činnosť som ukončila hlavne z časových dôvodov (hoci s ťažkým srdcom) počas štúdia na anglickom bilingválnom lýceu. Avšak tanečný duch zaspal len na chvíľku – počas vysokej školy som „privoňala“ k hip hopu na tréningoch u Fredyho Ayisiho, u ktorého som trénovala síce krátko, ale intenzívne. Techniku hip hopu síce ani zďaleka neovládam ako Justis Lorenzo :), ale aspoň som uvoľnila svoj dovtedy spartakiádny tvrdý rock and rollový pohyb, ktorý k tomuto druhu tanca nepochybne patrí.

Neskôr sa však vo mne prebudila túžba viesť vlastnú tanečnú skupinu, mať vlastné choreografie a ponúkať vlastné tanečné vystúpenia. Nikdy som však tanec nerealizovala ako hlavnú činnosť, vždy len ako príjemné spestrenie popri zamestnaní.

Dnes je však situácia celkom iná – mam krásnu zdravú dcérku, ktorá od narodenia reaguje na akúkoľvek melódiu tanečnými pohybmi (niet divu, ocko sa okrem športu venoval 8 rokov spoločenským tancom), a tak nastal čas, aby som si splnila celoživotný sen a vytvorila pod jednou strechou príjemné a priateľské prostredie pre všetkých vyznávačov pohybu, tanca a aerobiku.

Inšpirovala som sa najmä v tanečných školách v New Yorku a v Londýne, kde ma opantala atmosféra, ktorá zaúčinkovala ako droga – chcete ju proste „ochutnať“ zas a zas. Verím, že tanečná škola Riverpark Dance School takýmto prostredím bude a ľudia v každom veku ju budú vyhľadávať ako miesto, ktoré ich naplní nielen radosťou z pohybu, ale umožní im prežiť aj príjemné chvíle oddychu a pohody v peknom prostredí. Chcela by som aj touto cestou pozvať všetkých, aby sa prišli pozrieť, či sa nám to podarilo.

Iveta Tkáčová, zakladateľka tanečnej školy Riverpark Dance School